4
IDEME LIETAŤ...
Letová plocha
Letová plocha by mala byť rovné trávnaté priestranstvo. Nemali by sa na nej
nachádzať žiadne vozidlá, budovy, vedenie elektrického napätia, stromy, veľké
balvany alebo čokoľvek iného v okruhu asi 150 metrov (100 metrov je približne
dĺžka futbalového ihriska), do čoho by BETA 1400 mohla naraziť.
Počasie pre lietanie
Kým bezpečne nezvládnete pilotáž, odporúčame lietať len za bezvetria ale-
bo mierneho vánku - ideálne sú pokojné letné podvečery. BETA 1400 je mo-
del do pokojného ovzdušia s vetrom pod 5 m / s. Nelétejte za dažďa, hmly
alebo inak zníženej viditeľnosti.
VÝBER PLOCHY A POČASIA PRE LIETANIE
TEST DOSAHU RC SÚPRAVY
Podľa návodu na obsluhu vašej RC súpravy vykonajte test dosahu. Pri teste
držte model v normálnej letovej polohe asi meter nad zemou a požiadajte
pomocníka, aby v pravidelných intervaloch zahýbal s niektorým z ovláda-
čov. Model by mal správne a bez meškania reagovať na povely z vysielača
do vzdialenosti zaručované výrobcom v návode na obsluhu vášho vysielača.
POZOR: Nikdy sa nepokúšajte vzlietnuť s vysielačom v režime kontroly
dosahu! Uistite sa, že svietia obe LED na vysielači.
PRVÝ VZLET
Teraz je čas na ten najdôležitejší pokyn v tomto návode:
Ak nie ste už skúsený pilot, dôrazne odporúčame zveriť úvodný let
skúsenejšiemu kolegovi.
Nie je to žiadna hanba; uvedomte si, že nové “dospelé” lietadlo najprv zalétá-
vají veľmi skúsení továrenské zalétávači, a až potom s ním lietajú obyčajní
piloti. Riadenie RC modelu si vyžaduje určité reflexy a zručnosti, s ktorými sa
bohužiaľ človek nerodí. Nie je zložité ani ťažké ich získať, ale vyžaduje to ur-
čitú dobu. Aj piloti skutočných lietadiel lietajú najprv na simulátore a potom
v strojoch s dvojitým riadením, ktoré im inštruktor spočiatku odovzdáva len
v bezpečnej výške. Akonáhle zvládnu let, príde na rad nácvik vzletu a pristá-
tia a až po nejakej dobe let sólo. Presne tak to funguje aj u riadenia mode-
lov. Prosím, neočakávajte, že bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností
bude schopní “model hodiť a ono to samo poletí”.
Ak ste niekde vo filme alebo v televízii videli amerického mládenca riadia-
ceho model pomocou zúrivého “kormidlovania” ovládačmi, vedzte prosím,
že nič nie je viac vzdialené pravde. V skutočnosti sú potrebné pohyby ovlá-
dačmi pomerne malé a väčšina modelov lieta lepšie, keď im “do toho moc
nehovoríte”. Ide o to, naučiť sa urobiť ten pravý pohyb v pravú chvíľu.
Krok 1: Štart z ruky
Model štartujte vždy priamo proti vetru. Smer vetra zistíte sledovaním nie-
koľkých stebiel trávy, ktorá vyhodíte do vzduchu.
Zapnite vysielač. Ovládač plynu stiahnite úplne dolu. Zapojte a do modelu
vložte pohonný akumulátor. Model držte v ruke približne vo výške očí. Kým
vysielač držíte v druhej ruke, dajte plný plyn a model s miernym švihom vy-
pustite priamo a vodorovne.
Nehádžte príliš prudko alebo hore či dole. Uvedomte si, že model lietadla
musí mať určitú minimálnu rýchlosť (pádovú rýchlosť), aby mohol letieť. Ne-
stačí ho preto len “položiť do vzduchu”. Je dobré pristávať napr. do vysokej
trávy, aby model nedošiel zbytočnej úhony. Ak nie ste skúsený pilot, je lepšie,
ak štart zveríte pomocníkovi a budete sa tak môcť plne sústrediť na riadenie.
Ak je model správne vytrimovaný, bude BETA 1400 po krátkom „rozbehu” vo
vodorovnom letu živo stúpať bez priťahovania ovládača výškovky; možno
bude dokonca potrebné výškovku mierne potláčať, aby sa model nesnažil
stúpať až príliš.
Ak BETA 1400 po vypustení stráca výšku, pritiahnite ovládač výškovky trochu
(len málo!) k sebe a model začne stúpať.
Krok 2: Lietanie s modelom a jeho vytrimovanie
Po vypustení modelu nechajte motor bežať a vystúpajte do výšky 30-50
metrov, kde motor vypnite a začnete vykonávať zákruty tak, aby ste model
udržali v blízkosti.
Pozn.:
BETA 1400 už nie je úplne malý model - napriek tomu ju nepúšťajte
príliš ďaleko od seba, zvlášť nie po vetre. Pamätajte, že model môžete bez-
pečne riadiť len vtedy, ak spoľahlivo rozpoznáte jeho polohu za letu. Bezpeč-
ný dosah RC súpravy je podstatne väčší, ako „dosah“ vašich očí.
Akonáhle model získa bezpečnú letovú rýchlosť a dostatočnú výšku, môžete
prejsť do bezmotorového letu. Tak, ako bolo treba nechať model po spustení
motora „rozbehnúť“, a potom podľa potreby potláčať výškovku pre udržanie
plynulého stúpania, má svoj správny postup aj prechod z motorového letu
do kĺzavého. Začnite pomaly uberať plyn a model miernym potlačením výš-
kovky uveďte do vodorovného letu. Výškovku po úplnom stiahnutiu plynu
pomaly povoľujte tak, ako model spomaľuje na bežnú rýchlosť v klzu.
Zabránite tak kolísaní modelu sprevádzanému značnou stratou výšky. Ak by
ste totiž výškovku nepotlačili, model letiaci vyššou rýchlosťou, ako aká je tre-
ba pre ustálený kĺzavý let, by sa najprv postavil nahor, a po strate rýchlosti
naopak prepadol.
Ako sa model riadi?
Na rozdiel od auta alebo lode sa lietadlo pohybuje v trojrozmernom priesto-
re a preto je účinok kormidiel iný, ako keď otočíte volantom alebo kormidlo-
vým kolesom. K zatočeniu tiež nestačí len obyčajné vychýleniu smerovky na
príslušnú stranu. Ďalej tiež si treba uvedomiť, že riadenie modelu je proporci-
onálne, to znamená, že úmerne vychýleniu ovládača sa vychyľuje aj príslušné
kormidlo alebo pridáva či uberá plyn. Potrebné výchylky pák ovládačov sú
väčšinou len veľmi malé, nie doraz-doraz.
Krídelkami
sa ovláda priečny náklon modelu (naklonenie krídla). Jemným
vychýlením ovládače krídeliek napr. vľavo dosiahnete naklonení modelu
vľavo. Ak by ste ponechali ovládač vychýlený, model bude pokračovať (rých-
losťou, ktorá je úmerná veľkosti výchylky ovládače) v nakláňaniu - nakoniec
môže vykonať celý výkrut - otočenie modelu okolo pozdĺžnej osi o 360 stup-
ňov. Ak ovládač krídeliek po uvedení modelu do požadovaného náklonu vrá-
tite do neutrálu, model ďalej poletí v tomto náklonu.
Výškovým kormidlom (výškovkou)
ovládate model vo vertikálnej rovine;
jemným pritiahnutím ovládača výškovky k sebe dosiahnete stúpania mode-
lu, naopak jemným potlačením ovládače od seba klesania. Model však nie je
schopný trvalo stúpať len v dôsledku vychýlenia výškovky, potrebuje k tomu
energiu dodávanú motorom. Ak teda chcete stúpať, musíte pridať plyn - v
opačnom prípade model začne strácať rýchlosť, a ak by ste včas nezasiahli,
mohol by sa zrútiť práve v dôsledku straty rýchlosti.
Smerovým kormidlom (smerovkou)
u modelu ovládate nielen zatáčanie,
ale pri preletu zákrutou do istej miery aj náklon modelu. Za normálnych okol-
ností model letí priamo bez náklonu s krídlom vodorovne. Zákrutu naopak
model preletí v náklone, do ktorého model uvediete krídelkami.
Pre každú rýchlosť a polomer zákruty existuje určitý optimálny náklon, kedy
model stráca minimum energie - to je dôležité predovšetkým v kĺzavom letu, v
ktorom strata energie znamená stratu výšky a skrátenie doby letu. Čím väčšia je
rýchlosť modelu a menší polomer zákruty, tým musí byť náklon vyššia. Stabilný
náklon v zákrute sa udržiava práve pomocou optimálnej výchylky smerovky.
Zákruta s krídelkami a výškovkou
Predpokladajme, že nácvik preletu zákrutou zahájite vo vodorovnom lete. Zákru-
ta vyžaduje v ideálnom prípade koordinovanú prácu všetkých troch ovládacích
plôch, ktorá zaistí, že model preletí zákrutu s minimálnou stratou výšky a trup
bude v každom okamihu mieriť v smere dotyčnice oblúka zákruty. Pre začiatok si
situáciu zjednodušíte tým, že nebudete riadiť smerovku, ktorej používanie nie je u
modelu tejto kategórie úplne nevyhnutné. V skutočnosti ale práve predovšetkým
modely ako sú väčšie vetrone, hornoplošníky v štýle Piper alebo Cessna, vykonáva-
jú zákrutu oveľa lepšie is použitím smerovky. Zákrutu (napr. doľava) začnete tým,
že model nakloníte doľava vychýlením ovládače krídeliek vľavo. Uhol náklonu je
úmerný polomeru zákruty (a tiež rýchlosti letu modelu) - čím má byť polomer zá-
kruty menší, tým musí byť náklon väčší (ostrú zákrutu môžete „urobiť“ iba vtedy, ak
má model dostatočnú rýchlosť). Začnite len miernou zákrutou s náklonom 20-30
stupňov, nie viac. Akonáhle je model v požadovanom náklone (stále ešte letí pria-
mo), vráťte ovládač krídeliek do neutrálu a súčasne začnite zákrutu točiť citlivým
pritiahnutím výškovky. To je umožnené tým, že naklonená výškovka funguje zá-
roveň aj ako smerovka (malá ukážka vektorové fyziky a skladania a rozkladania
síl) - našťastie nám pritiahnutá výškovka pomáha zákrutu „točiť“.
Pritiahnutie výškovky je tiež nevyhnutné preto, že model v náklone bude mať istú
tendenciu klesať - tým väčšiu, čím je väčší náklon. Je to dané tým, že efektívna
nosná plocha krídla (vertikálny priemet krídla do vodorovnom roviny) v náklone
je nižšia, ako efektívna nosná plocha krídla vo vodorovnom polohe, takže krídlo
dáva trochu nižšia vztlak (tým nižší, čím vyšší je náklon). V zákrute tiež musíte
Model vypustite proti vetru,
krídlo a trup vodorovne
Vietor
